Som milovaná?


13. február 2017

Tak veľmi mi chýbalo počuť tie slová… až tak veľmi, že som na to prestala myslieť. Prestala som riešiť, či sa cítim milovaná. Pred tým som hľadala lásku… kdekade. Chcela som byť milovaná mojim mužom, chcela som byť milovaná mojou mamou, chcela som byť milovaná mojimi deťmi, chcela som byť milovaná ľuďmi… Jasné, povieš si: “Čo to tá žena rieši? Veď je jasné, že ju majú radi, minimálne jej deti.” A ja ti poviem, jasné, že áno. Ale to, o čom hovorím je niečo hlbšie, niekde hlbšie vo mne. Nedostatok lásky. Nedostatok citu. Nedostatok…

No a potom sa udiala zmena, ktorá zmenila to vytesnenie a neriešenie nedostatku na pravý opak. Myslím, že sa nezmenili okolnosti, lebo moja mama ma nezačala mať radšej, moje deti ma ľúbia stále, manžel tak isto. To, čo sa zmenilo, bolo moje vnímanie ich lásky a tiež vnímanie seba samej, ako takej, ktorá je hodná milovania. A tiež sa zmenilo to, že som uverila, že Boh miluje aj mňa. A hovorí mi každý deň koľkokrát to len potrebujem: “Milujem ťa. Si moja milovaná.”